Šifrovanie e-mailu: TLS, PGP a rozdiel medzi nimi

E-mail vznikol v čase, keď bezpečnosť nebola prioritou, a dodnes nesie jeho dedičstvo. Bežná správa prechádza viacerými servermi a na každom z nich môže byť uložená v čitateľnej podobe. Pri pojme šifrovanie e-mailu sa preto stretávajú dve veľmi odlišné veci: ochrana prenosu a ochrana obsahu. Pochopenie rozdielu pomáha pri posudzovaní toho, čo konkrétna služba skutočne zaručuje.

TLS: ochrana trasy medzi servermi

Väčšina poskytovateľov dnes šifruje spojenie medzi klientom a serverom pomocou TLS. Medzi servermi rôznych poskytovateľov sa používa takzvané oportunistické šifrovanie: ak protistrana TLS podporuje, spojenie sa zašifruje, ak nie, správa môže prejsť nešifrovane. Existujú mechanizmy na vynútenie šifrovania, napríklad MTA-STS, ale ich nasadenie nie je univerzálne.

Aj pri TLS zostáva správa na serveroch poskytovateľov v čitateľnej podobe. Poskytovateľ ju môže spracovať, indexovať, zálohovať alebo vydať na základe oprávnenej žiadosti. TLS teda chráni pred odpočúvaním na linke, nie pred poskytovateľom ani pred niekým, kto sa dostane k schránke.

OpenPGP: end-to-end šifrovanie obsahu

OpenPGP je otvorený štandard, ktorý umožňuje zašifrovať obsah správy tak, aby ho prečítal iba držiteľ súkromného kľúča. Odosielateľ použije verejný kľúč príjemcu, správa sa zašifruje a nikto na ceste ani na serveroch ju nedokáže prečítať. Podpis dodatočne potvrdzuje, kto je odosielateľ a že obsah nebol zmenený.

Takýto prístup si vyžaduje správu kľúčov. Príjemca musí mať kľúčový pár, odosielateľ musí poznať jeho verejný kľúč a overiť, že skutočne patrí danej osobe. Ak sa súkromný kľúč stratí, správy sa nedajú obnoviť, a ak sa prezradí, útočník môže čítať zachytenú komunikáciu. Preto je dôležitá záloha kľúča a jeho ochrana heslom.

Čo OpenPGP neskrýva

Pri klasickom OpenPGP zostávajú hlavičky správy a predmet nešifrované. Poskytovateľ teda vidí odosielateľa, príjemcu, čas a predmet, aj keď telo nečíta. Niektoré novšie implementácie ponúkajú ochranu predmetu, no kompatibilita medzi klientmi nie je zaručená. Na tieto obmedzenia nadväzuje článok o metadátach e-mailu.

Rovnako platí, že šifrovanie nechráni pred príjemcom, ktorý správu ďalej odovzdá, ani pred zariadením napadnutým škodlivým softvérom. Ďalšie súvislosti sú v sekcii o malvéri.

Medzi používateľmi tej istej šifrovanej služby sa end-to-end šifrovanie často nastaví automaticky, bez toho, aby ste museli spravovať kľúče ručne. Pri komunikácii navonok sa spravidla používa buď OpenPGP, alebo správa chránená heslom, ktorú príjemca otvorí cez webové rozhranie. Druhý spôsob je pohodlnejší, no heslo treba odovzdať iným kanálom a nemalo by byť predvídateľné.

Kedy sa oplatí a kedy nie

Pre bežnú komunikáciu je rozumné zvoliť poskytovateľa, ktorý šifruje obsah schránky a podporuje šifrovanie medzi používateľmi tej istej služby. Pre prípady, keď musíte komunikovať s niekým mimo služby, sa používa OpenPGP alebo správa chránená heslom. Ak protistrana nešifruje, ochrana je obmedzená.

Pri citlivej komunikácii zvážte aj iné kanály, napríklad šifrované chaty, ktoré často poskytujú jednoduchšie end-to-end šifrovanie bez správy kľúčov. Pojmy ako verejný kľúč či podpis vysvetľuje slovník.

Pri OpenPGP zohráva dôležitú úlohu aj dôvera v kľúče. Verejný kľúč má odtlačok, ktorý si môžete s partnerom porovnať iným kanálom, napríklad osobne alebo telefonicky. Bez tohto overenia nemáte istotu, že kľúč patrí tomu, komu ho pripisujete. Mnohé klienty ponúkajú aj automatické vyhľadávanie kľúčov, ktoré je pohodlné, ale vyžaduje opatrnosť.