Typy stablecoinov: krytie menou, kryptom a algoritmom

Dva stablecoiny naviazané na rovnakú menu môžu byť technicky aj rizikovo veľmi odlišné. Rozhoduje to, čo ich zabezpečuje a kto o jeho správe rozhoduje. Preto má zmysel rozlišovať základné typy stablecoinov.

Porovnanie nie je hodnotením konkrétnych tokenov a nie je odporúčaním na používanie. Cieľom je dať vám rámec, pomocou ktorého si môžete posúdiť ľubovoľný stablecoin. Súvisiace články nájdete v kategórii Stablecoiny.

Kryté fiat menou alebo podobnými aktívami

Emitent drží rezervy v hotovosti, bankových vkladoch alebo v krátkodobých cenných papieroch a vydáva zodpovedajúce množstvo tokenov. Držiteľ sa spolieha na to, že rezervy existujú, sú oddelené od majetku emitenta a že token je možné vymeniť späť.

Hlavným rizikom je protistrana: kvalita rezerv, spôsob ich uloženia a poctivosť emitenta. Dôležitá je aj právna povaha nároku držiteľa. V EÚ sa na takéto tokeny vzťahuje regulácia podľa MiCA, ktorá stanovuje požiadavky na rezervy a práva držiteľov.

Pre používateľa to znamená, že pred použitím je užitočné zistiť, ktorá spoločnosť token vydáva, kde je registrovaná a aké dokumenty zverejňuje. Rozdiel medzi tým, čo emitent sľubuje, a tým, čo je právne vymáhateľné, môže byť podstatný.

Kryté kryptomenami

Tieto stablecoiny vznikajú tak, že používateľ zamkne v smart kontrakte kryptomeny vo vyššej hodnote, než je hodnota vydaných tokenov. Nadmerné zabezpečenie je poistkou proti poklesu ceny kolaterálu. Ak hodnota zábezpeky klesne príliš, pozícia sa automaticky likviduje.

Výhodou je, že pravidlá sú zapísané v kóde a viditeľné pre všetkých. Nevýhodou je riziko chyby v kontrakte, závislosť od cenových orákulov a od likvidity pri hromadných likvidáciách. Podrobnosti o podobných mechanizmoch sú v oblasti DeFi.

Pri takýchto tokenoch si všímajte, aké kryptomeny slúžia ako zábezpeka, aká je ich likvidita a ako sa určuje cena. Zábezpeka z jedného volatilného aktíva je rizikovejšia než rozložená do viacerých.

Algoritmické stablecoiny

Algoritmické modely sa snažia udržať cenu úpravou ponuky, pričom nemajú plné krytie vo forme rezerv alebo zábezpeky. Často sa opierajú o druhý token, ktorý má pohltiť výkyvy. Funguje to dovtedy, kým trh dôveruje, že väzba bude držať.

História ukazuje, že pri strate dôvery môže takýto systém skolabovať rýchlo a bez mechanizmu na záchranu. Preto sa vyžaduje opatrnosť a regulačné rámce, vrátane MiCA, k takýmto modelom pristupujú prísnejšie.

Nie každý algoritmický model je rovnaký. Niektoré kombinujú algoritmus s čiastočným krytím, a hoci tým riziko znižujú, nevylučujú ho. Pri posudzovaní vždy hľadajte, čo sa stane, ak dôvera klesne rýchlejšie, než sa stihne upraviť ponuka.

Kompromisy jednotlivých prístupov

Každý typ stablecoinu vymieňa jednu vlastnosť za inú. Tokeny kryté menou sú pre bežného používateľa najjednoduchšie na pochopenie, ale vyžadujú dôveru v emitenta a banky či správcov rezerv. Krypto-kryté tokeny sú transparentnejšie, no zložitejšie a závislé od kódu.

Algoritmické modely sľubujú efektívnosť a nezávislosť od tradičných inštitúcií, ale platia za to vyššou zraniteľnosťou. Žiadny typ nie je dokonalý, preto pri rozhodovaní zvážte, ktorému druhu rizika dokážete lepšie porozumieť a ktoré ste ochotní niesť.

Ako ich posudzovať

Pri každom type si položte rovnaké otázky: čo token zabezpečuje, kto to kontroluje, ako sa to overuje a čo sa stane pri strese na trhu. Zverejnené správy o rezervách, nezávislé audity a jasné podmienky výmeny sú dobrým signálom, ale nie zárukou.

Zvážte aj praktické veci: na akých blockchainoch token funguje, kde ho možno vymeniť a aké sú poplatky. Nikdy nepredpokladajte, že zdanlivá stabilita je zadarmo. Viac o pojmoch je v slovníku.