Ako funguje sieť Tor: cibuľové smerovanie jednoducho

Ako funguje sieť Tor, sa dá vysvetliť jednoducho: je to dobrovoľnícky prevádzkovaná infraštruktúra, ktorá umožňuje pripojiť sa na internet bez toho, aby cieľový server poznal vašu skutočnú IP adresu. Zároveň bráni sieťovému pozorovateľovi, napríklad poskytovateľovi pripojenia, vidieť, ktoré stránky navštevujete. Ide o zásadný rozdiel oproti bežnému VPN, kde dôverujete jednému poskytovateľovi. Tor rozkladá dôveru medzi viacero nezávislých uzlov.

Tri uzly a vrstvy šifrovania

Váš klient si pri pripájaní vyberie trasu cez tri uzly: vstupný (guard), prostredný a výstupný (exit). Dáta sa pred odoslaním zabalia do troch vrstiev šifrovania, podobne ako vrstvy cibule. Vstupný uzol odstráni prvú vrstvu a zistí len to, komu má dáta poslať ďalej. Prostredný uzol odstráni druhú vrstvu a opäť pozná len susedov. Výstupný uzol odstráni poslednú vrstvu a odošle požiadavku cieľovému serveru.

Výsledkom je rozdelenie vedomostí. Vstupný uzol pozná vašu IP adresu, ale nevie, kam smeruje komunikácia. Výstupný uzol pozná cieľ, ale nevie, kto požiadavku pôvodne poslal. Prostredný uzol nepozná ani jedno. Žiadny jednotlivý uzol teda nemá úplný obraz o tom, kto s kým komunikuje.

Čo Tor skrýva a čo nie

Tor skrýva vašu IP adresu pred cieľovou stránkou a obsah navštívených adries pred poskytovateľom pripojenia. Neskrýva však samotný fakt, že Tor používate; to môže byť pre sieť viditeľné, ak nepoužijete mosty. Tor tiež nemení to, čo sami o sebe prezradíte: ak sa prihlásite do účtu na meno, stránka vie, kto ste, bez ohľadu na trasu.

Výstupný uzol vidí komunikáciu tak, ako ju vidí web. Ak stránka nepoužíva HTTPS, prevádzku môže čítať aj prevádzkovateľ výstupného uzla. Preto je šifrované spojenie s cieľom nevyhnutnou súčasťou ochrany, nie voliteľným doplnkom.

Prečo sa trasa mení

Okruh (circuit) sa po určitom čase obnovuje a rôzne webové domény v Tor Browseri používajú rôzne okruhy. Vstupný uzol sa však zámerne mení len zriedka. Dôvod je štatistický: čím častejšie by ste menili vstupný uzol, tým väčšia šanca, že raz natrafíte na škodlivý. Stabilný vstupný uzol toto riziko znižuje.

Rýchlosť siete je kvôli trojnásobnému presmerovaniu nižšia ako pri bežnom pripojení. Je to cena za rozdelenie dôvery. Preto sa Tor hodí na citlivé prehliadanie, nie na sťahovanie veľkých súborov alebo streamovanie.

Hranice ochrany

Protivník, ktorý by dokázal sledovať prevádzku na vstupe aj na výstupe súčasne, môže pri dostatočných zdrojoch porovnávaním časovania a objemu dát spojiť odosielateľa s cieľom. Takzvaný korelačný útok je známou hranicou návrhu Tor a projekt o nej otvorene hovorí. Pre bežného používateľa je realistickejšie riziko vlastná chyba, napríklad prihlásenie do osobného účtu alebo inštalácia rozšírení v prehliadači.

Tor je nástroj na ochranu pred sledovaním polohy a profilovaním, nie zázračný štít. Ak chcete pochopiť širší kontext, pozrite si slovník pojmov a prehľad o tom, ako sa líši anonymita od súkromia. Pri kryptomenách platí, že samotné používanie Toru neskryje históriu transakcií na verejnom blockchaine, ako ju popisuje napríklad Bitcoin.