DNS

DNS (Domain Name System, systém doménových mien) je adresár internetu. Ľudia si pamätajú názvy ako kryptopedia.sk, no počítače komunikujú pomocou číselných IP adries. DNS medzi nimi prekladá: keď do prehliadača napíšete doménu, zariadenie sa najprv opýta DNS servera, akú adresu má, a až potom sa pripojí.

Preklad trvá zvyčajne zlomok sekundy a deje sa pri každej novej doméne – pri otvorení webu, odoslaní e-mailu aj spustení aplikácie. Preto DNS ovplyvňuje rýchlosť aj súkromie: kto prevádzkuje váš DNS server, vidí zoznam domén, ktoré navštevujete, aj keď samotný obsah stránok je šifrovaný.

Čo je to DNS a ako funguje preklad mien

Požiadavku zo zariadenia prijme rekurzívny resolver – najčastejšie server vášho poskytovateľa internetu alebo verejný resolver, ktorý ste si nastavili. Ak odpoveď nemá v pamäti, postupne sa pýta koreňových serverov, potom serverov domény najvyššej úrovne (napríklad .sk) a nakoniec autoritatívneho servera konkrétnej domény, ktorý vráti výslednú adresu.

Odpovede sa ukladajú do vyrovnávacej pamäte (cache) na dobu určenú hodnotou TTL. Vďaka tomu sa resolver nemusí pri každej návšteve pýtať celej hierarchie. Má to aj odvrátenú stranu: zmena DNS záznamu sa po internete rozšíri až po vypršaní TTL, preto presun webu na nový server niekedy trvá hodiny.

Čo je DNS záznam

Informácie o doméne sú uložené v DNS záznamoch rôznych typov. Záznam A obsahuje adresu IPv4, AAAA adresu IPv6 a CNAME odkazuje na iné meno. Záznam MX určuje poštové servery domény, NS hovorí, ktoré servery sú pre doménu autoritatívne, a TXT nesie textové údaje, napríklad overenie vlastníctva domény.

Záznamy TXT slúžia aj ochrane pred podvrhnutými e-mailmi: pravidlá SPF, DKIM a DMARC určujú, ktoré servery smú posielať poštu v mene domény. Ak ich doména nemá, útočníci ju ľahšie zneužijú na phishing.

DNS a súkromie: šifrované a súkromné DNS

Klasické dotazy DNS putujú nešifrovane. Poskytovateľ internetu, správca verejnej Wi-Fi alebo ktokoľvek na trase tak vidí, aké domény navštevujete, a môže odpovede aj podvrhnúť. Rozšírenie DNSSEC overuje, že odpoveď pochádza od správcu domény, no dotaz neskrýva.

Súkromie riešia šifrované protokoly DNS over HTTPS (DoH) a DNS over TLS (DoT). Väčšina moderných prehliadačov podporuje DoH a Android má od verzie 9 voľbu „Súkromné DNS“, ktorá používa DoT. Šifrovanie skryje dotazy pred sieťou, no resolver ich vidí stále – dôvera sa len presúva od poskytovateľa internetu k prevádzkovateľovi resolvera. Viac v kategórii IP, DNS a proxy.

Ako vybrať DNS server

Predvolene zariadenie používa DNS server poskytovateľa internetu, ktorý dostane cez smerovač. Zmeniť ho môžete v smerovači (platí pre celú domácnosť), v nastaveniach systému alebo priamo v prehliadači. Verejné resolvery sa líšia rýchlosťou, politikou uchovávania logov, jurisdikciou a doplnkovými funkciami, napríklad blokovaním známych škodlivých domén.

Pri výbere sa oplatí prečítať si, aké údaje prevádzkovateľ zaznamenáva a ako dlho ich drží. Niektoré resolvery ponúkajú filtrovanie reklám či obsahu nevhodného pre deti. Filtrovanie na úrovni DNS je pohodlné, no nenahrádza aktualizovaný systém a opatrnosť pri klikaní na odkazy.

Časté otázky

Čo je to DNS server?

Je to server, ktorý odpovedá na otázku, akú IP adresu má zadaná doména. Bežne ho prevádzkuje poskytovateľ internetu, no môžete si nastaviť aj iný, verejný resolver.

Čo je súkromné DNS v telefóne?

Voľba „Súkromné DNS“ v Androide posiela dotazy šifrovane cez DNS over TLS k vybranému resolveru. Sieť, ku ktorej ste pripojení, tak nevidí, aké domény navštevujete.

Sú verejné DNS servery bezpečné?

Známi prevádzkovatelia verejných resolverov sú spravidla spoľahliví, rozdiely sú v tom, čo zaznamenávajú a kde sídlia. Rozhodujte sa podľa ich zásad ochrany súkromia, nie len podľa rýchlosti.

Skryje šifrované DNS moju IP adresu?

Nie. Šifrované DNS chráni iba dotazy na mená domén. Navštívený server stále vidí vašu IP adresu – na jej skrytie slúži VPN, proxy alebo Tor.